Moje tehotenstvo

Milé dieťatko,

bolo 23.7. 2022 ráno keď som zistila, že ťa čakáme. Už som to aspoň týždeň tušila kvôli meškajúcej menštruácií a citlivosti pŕs, takže keď som na teste uvidela dve tmavé čiarky, veľmi ma to potešilo, no brala som to ako jasnú vec. Akoby to bola samozrejmosť, keď sme sa o to snažili. V skutočnosti to však žiadna samozrejmosť nie je. Je to dar. Niečo, po čom sme túžili a nebola žiadna istota, že to aj dostaneme. Ale už si bolo zrazu tu. Veľké ako sezamové semienko, ale dostatočne silné na to, aby si mi rozhádzalo hladiny hormónov. Hneď som dala vedieť tvojmu ockovi a starým rodičom a tešili sme sa.

Potom udrela realita a pocit zodpovednosti. Napísala som svojej pani gynekologičke, aby som vedela na kedy sa mám objednať, nech si ťa obzrie. Mala som prísť už o pár dní, aby sa, ako napísala, presvedčila, či ide o vnútromaternicové tehotenstvo. Vtedy som prvýkrát za celé tehotenstvo pocítila strach. Čo ak si niekde, kde nemáš byť?

Ale bolo si…a bilo ti srdiečko. V ten deň som mala skvelú náladu. Lietala som si na ružovom obláčiku. Ale vieš, dieťatko, tehotenstvo je ťažké a z ružového obláčika sa počas neho ľahko padá. Aj viackrát denne. Nepríjemnosti sa dostavili celkom rýchlo. Išla som do práce a pri pohľade na pohodené odpadky ma zrazu naplo. Chvíľu som stála s rukou na ústach a pomyslela som si, o-ou, už je to tu. Nakoľko patrím medzi šťastlivcov, ktorí môžu pracovať aj z domu, otočila som sa na päte a išla domov. Odvtedy ma z rôznych dôvodov naplo určite aspoň stokrát. Nikdy som však nevracala. Pri tehotenstve si veľa ľudí predstavuje rannú nevoľnosť, kedy žena ráno zvracia a život ide ďalej. Figu. Nevoľnosť neprichádza iba ráno a prejavuje sa rôznymi spôsobmi. No asi ešte viac ako nevoľnosti ma zmohla únava.

Už nevládzem

Toto je hádam najčastejšia veta, ktorú som tvojmu ockovi hovorievala v prvom trimestri. Zopár týždňov sa mi zlieva do jednej machule práce a spánku. V práci som sem-tam išla na záchod len aby som si studenou vodou umyla tvár a trocha sa prefackala. Zaspávala som v autobuse, na meetingoch, v strede rozhovoru. Keď som videla, ako spia moje mačky a ako blažene pri tom vyzerajú (čo je pri mačkách dosť často), nemohla som odolať, ľahla som si k nim a do minúty ma vyplo. Zvykla som sa na seba hnevať, že nemám energiu variť a upratovať a cítila som sa nanič. Okrem toho bolo nechutne teplo a to mi bralo chuť do života a spánok bol ešte lákavejší. Musela som si však uvedomiť, že moje telo sa sústredí na tvoj vývoj a ty si priorita. Zmenila som v tomto prístup a začala som si hovoriť, že je jasné, že som taká unavená – moje telo predsa vytvára nový život a prispôsobuje sa mu. Bolo by zvláštne, keby som unavená nebola. Ber si všetko čo potrebuješ, dieťatko. Všetko ti dám.

Čo všetko sa môže pokaziť

Tehotenské úzkosti zažije skôr či neskôr každá žena. Existuje tisíc vecí, ktoré sa môžu pokaziť. Testovali moju krv, moč, robili mi záťažový glukózový test, zažívala som rôzne mierne bolesti na rôznych miestach na tele a miliónkrát som premýšľala, čo a prečo ma bolí, či budeš zdravý, či sa narodíš v termíne, či všetko bude v poriadku. Na morfologickom sone ti doktor rátal pršteky, prezeral, či nemáš indikácie na rôzne syndrómy, či sú v poriadku tvoje orgány. Sledovala som to so zatajeným dychom (hoci som veľmi nerozumela tomu, čo vidím) a srdce mi bilo ako zvon. Aj potom čo doktor povedal, že je všetko v poriadku, som študovala lekársku správu a všetkému som chcela rozumieť. Každý deň som si narobila veľa starostí čítaním rôznych nadbytočných informácií a jedného dňa som si uvedomila, ako zle si tým robím. Odvtedy som začala pracovať na svojej psychickej pohode. Opakovala som si:

Moje dieťa sa narodí zdravé.

Moje dieťa sa narodí v správnom čase.

Moje dieťa bude v deň pôrodu v najlepšej polohe pre prirodzený pôrod.

Veľmi mi pomohli aj moje mačičky, môj za každých okolností pokojný flegmatický manžel a hudba. V období najväčších tehotenských úzkostí som si obľúbila pesničku od Mother Mother – Burning Pile, kde sa spieva:

All my troubles on a burning pile

All lit up and I start to smile

…a tak som si predstavovala, ako všetky moje strachy a úzkosti ležia na jednej kope a horia.

Moja magická taška

Posledný mesiac prvého trimestra mi bolo zle z naozaj širokej škály vecí. Pohľad na biele tofu či špinavý riad, vôňa rôznych exotických korenín a silných parfémov, či myšlienka na niektoré typy jedál vo mne spôsobovala veľmi nepríjemné stavy, kedy som musela zastať, zavrieť oči a upokojiť sa. Našťastie som objavila veľa vecí, ktoré mi pomáhali. Po týždni práce z domu, kedy som sa učila čo mi vadí a čo mi pomáha, som znova začala chodiť do práce vyzbrojená malou plátennou taškou cez plece. Taška obsahovala veľa maličkostí na jedenie, pretože nič mi nepomáhalo viac, ako nevoľnosť okamžite zajesť. Nie však hocičím. Išlo o starostlivo vybrané občerstvenie skladajúce sa väčšinou z kyslého bobuľovitého ovocia, horkej čokolády (lidlácka čoko s pomarančom a mandľami – to bola vtedy veľká láska), orieškových tyčiniek a sušených sliviek. Namiesto vareného obeda do krabičky, čo sa mi v tej dobe strašne hnusilo, som si nosila sendviče. S hummusom, so syrom, s mexickou nátierkou. K tomu vždy mini krabičku čerstvej zeleniny, hlavne uhoriek. Taška vždy obsahovala aj zázvorové cukríky, silné štipľavé žuvačky, kyslé lízanky, Tic Tac, mydielko so sviežou vôňou (malo vôňu čistoty, ako keď v obchode vojdete do uličky s avivážami) a môj obľúbený balzam na pery. Taktiež som vždy nosila aj vreckovky, fľašu vody a sáčok v prípade, že by som potrebovala vracať. V práci som nevoľnosti tíšila jedlom a samotnou prácou, ktorá odvádzala moje myšlienky, v autobuse a v meste zase cukríkmi, žuvačkami a ovoniavaním mydla či balzamu na pery. Úplne najviac mi však pomáhalo cmúľanie Tic Tac cukríkov. Moja spotreba bola obrovská. Bábo, ak budeš nenávidieť Tic Tac, toto je dôvod.

Súťaž o najhorší tehotenský symptóm vyhráva…

Druhý trimester bol oveľa lepší ako prvý. Ochladilo sa, nevoľnosti a únava odišli, no prišla asi tá pre mňa najhoršia vec, ktorá ma viac či menej trápila už celé tehotenstvo. Pálenie záhy som nikdy predtým v živote nezažila a možno o to viac som bola zhnusená a prekvapená, aké nepríjemné to je. Ten pocit, keď človek cíti v hrdle lávu derúcu sa vyššie a vyššie. A prečo? Lebo som si dala paradajku alebo pomaranč. ZA TOTO mám byť potrestaná? Keby za balík čipsov, ale za moje milované, zdravé paradajky? Nefér. Našťastie som zistila, čo mi pomáha – jablká (celkovo vláknina), mandle či mandľové mlieko a vitamínové šumienky. Hlavne tie šumienky. Tie som si vždy dávala predtým ako som si večer umyla zuby, aby som sa o chvíľu nezobudila na oheň v hrdle. Takto sa začala moja šumienková závislosť, ktorú som striasla až po tvojom narodení. Teraz šumienku nemôžem ani len vidieť, ble. Už navždy mi budú šumienky pripomínať pálenie záhy a obdobie, kedy som sa bála jesť čo sa mi žiadalo.

S bruškom na Malte

Na poradni to najprv vyzeralo, že budeš dievčatko. Nemali sme s ockom nikdy preferenciu. Iba sme sa tešili, že si. Na morfologickom ultrazvuku však pán doktor uvidel, že si chlapček. Myslím, že tvojho ocka to potešilo. Asi si myslel, že si k tebe ľahšie nájde cestu. Pre mňa to v prvom rade znamenalo, že musíme vybrať chlapčenské meno. Rozhodli sme sa, že budeš Dominik. V hlave som si začala skladať tvoju tému, aby som vedela, aké oblečenie, hračky a textil ti budeme kupovať. Keďže si jarné bábätko, vybrala som si ako inšpiráciu lesy, lúky a zvieratká. Budeš spinkať v zavinovačke so stromčekmi, babka ti kúpila krásneho zajačika ako hračku keď trocha vyrastieš a oblečenie sme ti vyberali v neutrálnych, hnedých a zelených odtieňoch. V druhom trimestri mi bolo tak fajn, že som išla na služobnú cestu na Maltu. Po vyčerpávajúcom dni som ležala na hotelovej izbe z ktorej som videla palmy a počula fontánu a hladkala som si bruško. Ty si na oblátku sem-tam kopol, aby si mi dal vedieť, že si OK. Každé ráno som si na raňajkách vyskladala sladko-slané obžerstvo. Mriežky plnené čokoládou či džemom, muffiny, rôzne syry, zeleninu, sušené paradajky, slané koláče na štýl quiche, tropické ovocie, cereálie…Vždy som sa od švédskych stolov vrátila s jedným slaným a jedným sladkým tanierom. Vtedy som mala prvýkrát pocit, že jem aj za teba.

Špagety s kečupom

Na prelome druhého a tretieho trimestra sa naplno rozbehlo obžerstvo a došlo aj k veľkej zrade vegánstva. Brala som to ako dočasné obdobie, kedy si občasne doprajem aj niečo, čo inokedy nie, aby som si uľahčila život. Brucho rástlo, vrátila sa mi únava a posledná vec na ktorú som mala chuť boli jedlá, ktoré som varila bežne. Nemohla som ani len cítiť exotické jedlá a z veľa druhov zeleniny a ovocia ma pálila záha. Zaradila som do jedálnička mliečne výrobky a vajíčka od rodičov. Vždy mi na návšteve darovali 30 ks domácich vajíčok a ja som ich s vďačnosťou jedla. Spočiatku som cítila veľké výčitky, no tie boli čoskoro prevalcované pragmatickými dôvodmi. Tvoja mamka je veľmi pragmatický človek. V tehotenstve sa to ešte prehĺbilo.

Okrem toho bola moja strava ako v škôlke. Krupicové kaše, jednoduché zeleninové polievky a vývary, domáce pečivo s nátierkami od výmyslu sveta, cestoviny s rôznymi omáčkami. Veľmi mi chutili špagety s kečupom a so syrom a dokázala som ich jesť každý deň. Ak som nemala na raňajky ovsenú či krupicovú kašu, tak určite Cini Minis alebo Chocapic. Vďaka vajíčkam som si mohla dopriať praženicu, omeletu, chlieb vo vajíčku a vajíčkovú nátierku. Taktiež som takmer každý týždeň piekla nadýchanú bábovku, ktorej som sa nevedela dojesť. Ďalšie obľúbené pochúťky boli: tenká hrianka s hrubou vrstvou taveného syra, ryža zmiešaná s arašidovým maslom a trochou sójovky a k tomu kyslá uhorka, zemiaková kaša so “šťavou” zo zeleninového vývaru a tmavej zápražky, zapečené syrové toasty s kečupom a škoricové osie hniezda . Znie to otrasne keď to napíšem takto spolu, ale samozrejme, že som myslela aj na výživovú hodnotu. Celkovo som prijímala veľa bielkovín a vlákniny, pila som proteínové smoothies, jedla som veľa pečenej zeleniny, brala som vitamíny. Môj príjem tekutín bol vzorový. Aby si si, bábo, nemyslelo, že som to odflákla.

Ja som riziková?

S tebou nikdy nebol žiaden problém, Dominik. Bol si trocha väčší, ale zdravý a celkom skoro dolu hlavičkou. No ale placenta, tá mi narobila veľa stresu. Mala som ju nízko položenú, čo mohlo znamenať, že by pri pôrode mohla zavadzať, sviňa jedna. Kvôli tomuto problému som bola označená za rizikovú pacientku, hoci som nikdy nemala žiadne vážne ťažkosti. Posledné týždne tehotenstva som chodievala do rizikovej poradne na Kramáre a psychicky som sa pripravovala na cisársky rez. Predstavovala som si, ako mi rozrežú brucho a vyberú ťa odtiaľ. Pán doktor mi však povedal, že si nemyslí, že placenta bude problém, lebo tvoja hlavička bola ku koncu tehotenstva položená nižšie, ako placenta. Snažila som sa myslieť pozitívne. Pila som čaj z maliníkových listov a začala som s vaginálnou náparkou, lebo som cítila, že sa narodíš prirodzenou cestou. Tak to nakoniec aj bolo. Po pôrode mi prišlo ľúto, že som toľko času venovala psychickej príprave a vzdelaniu sa ohľadom cisárskeho rezu. Tento čas mohol byť venovaný radšej tomu prirodzenému pôrodu, ktorý mohol dopadnúť kvôli tomu aj lepšie, ako dopadol. Je to nevyspytateľné.

Nemám zbalený príbor!

19.3. okolo pol desiatej večer mi praskla plodová voda. Už som zaspávala, keď som zrazu počula puknutie či prasknutie. Chvíľku som ešte ležala, ale vedela som, čo to je. Keď som sa postavila z postele, začala sa zo mňa liať plodová voda. Nie trocha, ale celkom ako vo filmoch. Tak dramaticky. Moje prvé slová tvojmu ockovi boli, že mi praskla plodová voda a že ešte nemám zbalený príbor do pôrodnice. Začala som chaoticky pobehovať po byte a prezerať Excel dokument so zoznamom vecí, ktoré som mala mať zbalené. Len čo som sa prezliekla do legín na cestu, boli hneď mokré. Prezliekla som sa do iných legín, ktoré dopadli rovnako. Vykašľala som sa na to, obalila som sa osuškou a snažila som sa predýchať, čo sa deje. Upokojila som sa až keď mi už na Kramároch prešlo niekoľko kôl kontrakcií a stotožnila som sa s tým, čo prichádza.

Princíp pomaly sa variacej žaby

Keď je žaba hodená do vriacej vody, vyskočí. Keď je hodená do vlažnej vody, bude spokojná aj keď bude teplota vody postupne zvyšovaná, až sa chúďa uvarí, lebo si nevšimne tú postupnú gradáciu. Ešte vydržím. Ešte sa to dá.

Trocha mi to pripomína moje tehotenstvo. Najprv bolo trocha zle, potom horšie a horšie v rôznych ohľadoch, až som pomaly aj zabudla aké to je cítiť sa normálne a asi som si sama ani neuvedomovala, ako zle mi niekedy vlastne je. Tie zmeny u mňa nikdy neboli náhle. Ku koncu tehotenstva ma bolelo celé telo, stále som chodila na záchod, nemohla som si pohodlne ľahnúť, stále ma väčšinu dní trápila záha a chýbala mi energia. Na moje tehotenstvo skvelo sedí jedno slovo – diskomfort. Mesiace dlhý diskomfort.

Na tehotenstvo však mám aj veľa pekných spomienok. Na to, ako mi moji blízki hladkali bruško, vypytovali sa ako sa máme a so všetkým mi pomáhali, na tvoje kopance a štikútku, na to ako sme ťa videli na ultrazvuku, na veľa príjemného odpočinku s Aikom a Chibi a na dovtedy nepoznané pocity radosti z očakávania tvojho príchodu. Taktiež mi to ukázalo ženskosť z celkom novej stránky. To, čo moje telo dokázalo, je úžasné. Úplný zázrak. Mesiace som ťa nosila pod srdcom, ty si rástol, vyvíjal si sa a teraz si tu a každým dňom mi robíš stále väčšiu radosť.

S láskou,

 mamka

❤

Týmto článkom chcem ženám zanechať aj jeden odkaz. V dnešnej dobe ženy robia úplne všetko. Zarábajú, starajú sa o domácnosť, o deti a popri tom majú vyzerať na úrovni a samozrejme nezabudnúť na partnera a jeho blaho. Tehotenstvo (a materská) je v živote ženy v skutočnosti veľmi krátke obdobie, aj keď sa môže zdať ako večnosť, keď práve prebieha. Prosím, oddychujte a necíťte sa kvôli tomu vinné. Dajte si prestávku od všetkého, od čoho sa dá. Po tehotenstve a materskej vás čaká ešte veľa rokov práce, kolobeh povinností a mnoho príležitostí, kedy sa budete môcť pretrhnúť a dávať si rôzne výzvy. Užite si do sýtosti magické obdobie tehotenstva, spite a ležte koľko môžete, povedzte mužovi, nech on utrie prach a povysáva, jedzte čo sa vám žiada, myslite na SEBA a SVOJE blaho, až potom na ostatných.

Kedy si oddýchnuť, ak nie teraz, keď tvoríte nový život?